História

Obec Holčíkovce leží v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v doline potoka Ondalík a na východnom brehu priehrady Veľká Domaša. O Holčíkovciach sa zachovali najstaršie správy v listinách kráľa Žigmunda z rokoch 1408 a 1410 o darovaní stropkovského panstva, teda aj tejto dediny šľachticom z Perína. V listinách z 15. storočia sa vyskytujú v pravopisných obmenách názvu Holčík, v písomnostiach od 16. storočia pravidelne v maďarizovanej podobe slovenského názvu Holčíkoviec. Je zrejmé, že názov korení v priezvisku muža Holčík, ktorý bol nepochybne prvým šoltísom vo vznikajúcej dedine. Od založenia sídliska boli Holčíkovce majetkovou súčasťou stropkovského panstva nepretržite aj v 17. storočí. Z urbárov stropkovského panstva zo 16. Storočia sa dozvedáme, že v Holčíkovciach tradične pôsobili šoltýsi a hospodárili roľnícke, slovenské poddanské domácnosti. Šoltýsovi patril vodný mlyn. Od roku 1591 ju vlastnili Rákocziovci, v 18.storočí Vécseyovci a v 19. storočí rodina Larischovcov. Holčíkovské sedliacke domácnosti v roku 1567 zdanili daňou kráľovi od 2,25 porty a v roku 1582 od troch port. Tamojšie sídlisko malo v roku 1600 obývaných šesť poddanských domov a zaiste aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia boli Holčíkovce malou dedinou so slovenským, roľníckym obyvateľstvom. V prvej polovici 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili spolu od 0,75 porty, v roku 1635 len želiarov od 2,25 porty. Okolo roku 1639 bolo sídlisko opustené. V neskôr obnovenej dedine obyvateľov a domov pribúdalo v druhej polovici 17. storočia, prípadne začiatkom 18. Storočia. V roku 1715 bývalo v Holčíkovciach deväť, v roku 1720 sedem poddanských domácností. Pri sčítaní ľudu r. 1787 mala dedina 23 domov a 229 obyvateľov. V roku 1828 mala 27 domov a 202 obyvateľov.